Maťo Homola: V motošporte robí hlava aj 60 % výsledku


V roku 2018 absolvoval Maťo Homola vydarenú sezónu, ktorá mu okrem víťazstva na okruhu Vila Real priniesla množstvo poznatkov o nastavení auta a vlastnej psychiky. V rozhovore sa dočítate aj to, akú úlohu v jeho tréningoch zohráva simulátor SimRace.

Ak hodnotíš svoju prvú sezónu v sérii WTCR?

Veľkým úspechom bolo už len to, že sa nám tam podarilo spolu s tímom dostať, pretože je to šampionát s obrovským pretlakom kvalitných jazdcov, medzi ktorými nájdete aj bývalých jazdcov F1. Aj keď sa na moje výsledky pozrie laik, ktorý si povie, že 18. miesto nie je predsa nič moc, pre mňa a mojich blízkych je to veľká vec, pretože som v poradí 18. najlepší jazdec na svete.

Ďalším úspechom bolo víťazstvo na mestskej trati vo Vila Real v Portugalsku, ktorá sa považuje za najťažšiu trať v kalendári celého šampionátu. Navyše som za sebou počas celých pretekov udržal Yvana Mullera, štvornásobného majstra sveta s najlepším autom, ktoré vyhralo majstrovský titul. Viackrát som bol dokonca lepší ako môj tímový kolega, ktorý bol továrenským jazdcom značky Peugeot, a ja som bol ten, kto musel priniesť určitý obnos peňazí, aby tam mohol štartovať, za čo vďačím mojím partnerom.

Nechcem však príliš konšpirovať, a tak v krátkosti hodnotím uplynulý rok ako veľmi vydarený. Dokázal som si, že viem poraziť najväčších favoritov a byť na rovnakej úrovni ako jazdci s 30-ročnými skúsenosťami.

Veľmi veľa som sa však naučil aj o technickej stránke pretekania a počas šampionátu sa zlepšila aj moja mentálna kondícia. Zrazu som sa musel naučiť lepšie zvládať tlak a ako sa čo najrýchlejšie dostať z nepriaznivých situácií. Z tohto pohľadu bol teda rok 2018 naozaj výborný.

Bol šampionát FIA WTCR náročnejší ako súťaže, na ktorých si jazdil predtým?

Určite. Štartovné pole bolo našľapané, objavili sa tam samí dobrí jazdci. Z minulosti som bol zvyknutý, že súťaž mohli vyhrať asi desiati, pretože ostatní boli slabší, takže som s nimi nemusel veľmi počítať. Tu však spomedzi 26 pretekárov mohol vyhrať hocikto.

Náročnejšie to bolo aj v tom, že celý priebeh šampionátu bol vysielaný live, takže okolo neho vznikol veľký cirkus. Bolo to úplne iné ako súťaže, na ktoré som bol zvyknutý doteraz. Vplývalo to na mňa aj napriek tomu, že najradšej sa sústredím na jazdu a hru s volantom.

Pre mnohých vodičov je jazda v aute relaxom. Pri automobilových pretekoch to však asi neplatí.

Oddych to určite nie je, či už kvôli vplyvom z okolia alebo fyzickému vypätiu. Ak je vonku 35 °C, tak vo vnútri auta môže byť pokojne aj 60 °C. Pri tejto teplote na sebe máme kombinézu a helmu. Ak jazdíme napríklad v Číne, kde je vysoká vlhkosť, v aute je to celkom nechutné. Stále to však všetci robíme najmä preto, že nás to baví.

Aktuálne si v medzisezónnej príprave. Ako prebieha tvoj tréning?

Najviac voľného času mi zaberá škola, keďže študujem v poslednom ročníku na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Finančnú prípravu na sezónu však riešim spolu s mojím otcom, ktorý takisto jazdil dlhé roky a má bohaté skúsenosti aj so sponzorstvom.

Okrem rokovaní po celej Európe sa venujem fyzickej príprave, pretože byť automobilovým pretekárom nie je len sedieť za volantom, pridávať plyn a brzdiť. Aby som sa lepšie pripravil na teplo v kabíne, zvykol som chodiť do sauny v kombinéze a s helmou. V tomto vystrojení som tam zvykol dokonca aj cvičiť.

Okrem tejto prípravy sú samozrejmosťou kondičné cvičenia ako beh či plávanie. Pre jazdca sú veľmi dôležité „core“ cviky pre posilnenie brucha, keďže naňho v aute pôsobí množstvo odstredivých síl.

Stretávam sa aj s jedným českým koučom, ktorý ma pripravuje po psychickej stránke. Ubezpečil ma síce, že nemám žiadny mentálny problém, no myslím, že je dobré, aby sa pretekár zlepšoval aj v tejto oblasti. Vraví sa totiž, že v motošporte robí hlava aj 60 % výsledku, takže človek môže byť výborne pripravený, no ak to nedá jeho psychika, robí zbytočné chyby. Pri takej kvalifikácii môžu rozhodovať aj úplné maličkosti.

Akú úlohu zohráva v tvojej príprave jazda na simulátore?

V minulosti sa vozidlá testovali viac osobne, no dnes je to celkom nákladná záležitosť. Preto sú simulátory ako SimRace výborným nástrojom, aby pretekár získal hodnoverný feeling zo sedenia v aute. Pred každým pretekom si vďaka nemu načítam trať a pripravím plán, ako pôjdem pri jednotlivých zákrutách.

Každú zákrutu si dokážem rozdeliť na drobné kúsky, ktoré budem postupne pilovať. Obrovskou výhodou je aj to, že na simulátore mám vytvorené vlastné auto, vďaka čomu mám na pretekoch pred ostatnými jazdcami istý náskok.

Ak by som sa na trať nepripravil, mohol by som si ju prejsť maximálne tak peši. Nejazdil by som po nej podvedome, ako to môžem robiť vďaka trénovaniu na simulátore.

Do akej miery sa SimRace podobá skutočnému pretekárskemu autu? Je tam tých 250 pohybov sedačky a 50 000 pohybov volantu za sekundu naozaj cítiť?

SimRace je to najlepšie, na čom som doteraz jazdil, a to som tých simulátorov vyskúšal naozaj veľa. Najväčšou výzvou pre všetkých výrobcov simulátorov je poskytnúť pretekárovi pocit zo „zadku“ auta. Ten som nezažil ani pri strašne drahom simulátore značky Peugeot, na ktorom trénujú napríklad jazdci Formuly E.

Automobilový simulátor SimRace to však dokáže veľmi napodobniť, no pokiaľ sa bavíme o maximálnych rýchlostiach, prejazdovej rýchlosti či brzdení, je to skoro úplne totožné s reálnym automobilom.

Na akom aute budeš jazdiť tento rok?

Závisí to od rokovaní, ktoré aktuálne prebiehajú. Nie je to tak, že by som chcel auto stále meniť, čo v podstate ani nie je dobré, pretože každé vozidlo sa správa a nastavuje inak.

Na druhú stranu som zaujímavý pre viaceré tímy, keďže mám bohaté skúsenosti s jazdou a nastavovaním viacerých áut danej kategórie TCR. Výhodou pretekára však je, keď jazdí s jedným autom dlhodobo niekoľko rokov, počas ktorých si ho vyvíja podľa seba.

Zvykne sa upravovať auto aj pre konkrétnu trať?

Niektoré veci sa meniť nesmú. Ide napríklad o prevodovku a motor. Výnimkou sú pružiny, stabilizátory, geometria, výška auta, jeho náklon alebo tvrdosť. To sa všetko dá meniť a je pravdou, že nastavenie auta sa prispôsobuje podľa trate. Závisí to aj od druhu asfaltu, ktorého máme na slovenských cestách asi 13 000 druhov. (smiech)

Nastavenie auta sa dokonca mení aj v rámci jedného víkendu. Na kvalifikácii by sa malo auto správať trochu agresívnejšie, aby vydržalo jedno-dve kolá. Na pretekoch sa už potom prispôsobuje tomu, aby vydržalo celých 30 minút. Inak by to pneumatiky nezvládli.

Dá sa takto upravovať auto aj v simulátore SimRace?

Áno, SimRace dokonca ponúka viaceré simulátorové hry a v jednej z nich mám vyskladaný presne svoj Peugeot 308 TCR. Je však ťažké odhadnúť, čo taká zmena nastavenia auta spraví, pretože na každom okruhu sa môže prejaviť úplne inak.

Na simulátore SimRace si viedol vlastnú školu jazdenia, kde si záujemcov učil, ako jazdiť na pretekárskom aute. Existuje niečo, s čím majú títo ľudia najväčší problém?

V rámci školy jazdenia som sa nevenoval úplným začiatočníkom, ale ľuďom, ktorí mali aspoň základné skúsenosti z okruhu. Napriek tomu pri ich jazde asi najviac chýbala plynulosť. Ak sa auto hádže, tak to síce pekne vyzerá, ale vôbec to nie je dobré. S volantom aj plynom treba narábať veľmi jemne.

Ktorá trať je tvoja najobľúbenejšia?

Obľúbených ich mám viacero. Určite sem patrí Nürburgring v Nemecku a Spa-Francorchamps v Belgicku, ktorá je mojou srdcovkou. Samozrejmosťou je Slovakiaring.

Veľmi sa mi páčia zároveň staré nebezpečné trate. Tie v Dubaji alebo Bahrajne sa podobajú na jedno veľké letisko, kde sa vám v podstate nič nestane ani keď vyletíte z dráhy, pretože stále máte dva kilometre voľného priestoru.

Spracoval: Erik Oravec

Zdroj fotografií: archív Maťa Homolu


Leave a Comment